Leto, leto horúce...

Dnes mám o prírode napísať báseň,
no chrípka a prázdniny vzali mi vášeň.
Najťažšie na básni je začiatok vykúzliť,
chytiť ten správny krok, chytiť tu správnu niť.

Už to mám, už viem, navštívim Afriku,
pozriem sa na slona, žirafu velikú.
Pieskom sa brodím, do diaľky pozerám,
kde je tá sfinga, Cheopsov chrám. 

Nohy ma pália, slnko tu praží,
veľký Níl tu tečie, som ako na pláži.
Bolo mi tu dobre až do tejto chvíľky,
zbadal ma slizký had a komár veliký. 

V panike ako vždy neviem, kam utekám,
v atlase listujem, Afriku nechám tam.
Afrika je krásna, plná zvierat, je divá,
prešla som ju celú, mám desať prstov, som živá.

  Zajtra sa v druhej básni k prírode vrátim,
navštívim snežnú zem  teraz sa do perín stratím.