/Karikatúra/
| Doktor,
postrach veľký. Žiaden vedec, ale človek s titulom doktora medicíny,
ktorý pracuje v nemocnici. Áno v tej nemocnici s tisíckou
dvier, s bielymi stenami a čakárňou nabitou ľuďmi. Jeho
celodennou prácou je dívať sa na pacientov, počúvať, čo ich trápia za
bolesti a pozorovať svoju pôvabnú sestričku. Doktor nacupitá do nemocnice ako obyčajný človek , no len čo vyjde z dvier svojej komnaty, okamžite je jasné, kto je tu pán a doktor. Jeho biele gumené návleky pôsobia ako zle vystrúhané dreváky. Povievajúci dlhý biely plášť s hŕstkou kľúčov, cerúz, pier a všakovakých vecičiek po vreckách tvorí jeho pracovný odev. Na žirafom krku visí onen fonendoskop, ktorý asi používa namiesto valkmanu. Ruky tenké, nohy nepomerne dlhé lietajú pri chôdzi všetkými smermi.Pretiahnutá tvár, orlí nos a okrúhle okuliare na jeho špičke dodávajú soví výraz múdrosti. Neposlušné vlasy padajú cez vysoké čelo, pripomínajúce letisko pre muchy. Drakulovsky špicaté uši dodávajú postave priem frankesteinovský výraz. Keď sa tento doktor vydá po chodbe, všetci pacienti túžia, aby boli už zdraví. Po desaťminútovom hľadaní nájde kľúč, ktorý pasuje a dvere sa rozletia ako do salónu na Divokom západe. Sestričku až tak trhne a pacientova stuhnutá krv nie a nie trafiť do skúmavky. Po ôsmich hodinách obetavej práce odchádza náš doktorko späť domov. Na dobrú noc si namiesto rozprávky prečíta knihu o chorobách a zaspí ako zabitý. Nechajme ho pospať si, veď človek pomáhajúci chorým si zaslúži odpočinok. A ráno ten istý kolotoč, tá istá pesnička, vstane, oblečie sa a pôjde do nemocnice. Keď to takto pôjde takých desať rokov, tak raz vstane, oblečie sa,odvezú ho do blázinca, kde sa bude oňho starať nejaký iný doktor, ktorý ráno vstane, oblečie sa a pôjde do nemocnice ... |