Hoc jej školník pánty maže,
obrániť ju nedokáže,
s metlou v ruke bránu bráni,
nikto mu v tom nezabráni,
celý deň jak rytier stál,
na tú bránu dozeral.

Vtom však náhla pri bránení,
holuby mu krížia plány,
ponad bránu nálet spravia,
odniesla to jeho hlava,
v nešťastí to tak už chodí,
jednému prospieva, druhému škodí.

Rozosmiala sa tá brána,
do samého popukania,
rozhýbali sa jej kosti,
smiali sa všetci do sýtosti,
od vtedy a dodones im to spolu klape,
dnes sa na tej bráne školník s deťmi húpe.